Kde leží osud pravice na Slovensku?

Autor: Milo Olejar | 14.10.2016 o 17:42 | (upravené 18.10.2016 o 16:04) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  117x

Je ťažké si to nevšimnúť. Na Slovensku by ste v súčasnosti márne hľadali hnutie alebo stranu, ktorá by reprezentovala pravicovo zmýšľajúceho občana, s ktorou by sa mohol bez veľkých výhrad (alebo bez zatínania zubov) stotožniť. 

Hovoríme o subjekte, ktorý by bol založený a pevne ukotvený na hodnotách a  vízii o stave,  ktorý chce dosiahnuť. Takýto pravicovo orientovaný útvar schopný nielen získať mandát na vedenie štátu, ale ho aj vykonávať a úspešne realizovať sa v súčasnom politickom priestore nenachádza. Prečo?

Bývala premiérka Radičová z radov SDKÚ nebola schopná (alebo ochotná) pokračovať vo vládnutí  v roku 2012 a spojila hlasovanie o dôvere vláde s otázkou Eurovalu. Ukončila tak politický vplyv pravicového voliča. A nielen to. Odovzdaním vlády Robertovi Ficovi zároveň ukončila aj poslednú možnosť na adaptovanie SDKÚ-DS novej realite. Vedenie KDH, čakajúce na dôchodok, úspešne realizovalo systematické potláčanie nastupujúcich mladších kolegov. Nezaplnilo  uvoľnený pravicový priestor, aby ponúklo nádej na riadenie štátu v konzervatívnom duchu. Odkopnutí mladí lídri z KDH neboli samostatne schopní preraziť. Procházka tragický konfrontoval svoju politickú kariéru so svojou neskúsenosťou a mentálnou vybavenosťou. Lipšic predviedol schopnosť nezaujať a neschopnosť spájať. V prípade Matoviča, ktorý na svoje znovu-zvolenie využil osobnosti priživením sa na ich popularite a nepoškvrnenosti, je ťažké hovoriť o skutočnej možnosti pre pravicového voliča. Matovič  nejaví predispozíciu a záujem o produktívne úkony potrebné  pre vládnutie. Mnohí si povedia, ostáva nádej na transformáciu a vzkriesenie KDH v prevedení Alojza Hlinu.  Tento myšlienkový pochod však dostal studenú sprchu reality na septembrovom mimoriadnom sneme KDH. Idea prevziať kapitánsky mostík lode so známym menom, zrenovovať ju a pozmeniť jej cieľovú stanicu sa nejaví až tak omamujúca keď zistíte, že s loďou s historicky uznávanou značkou ste prevzali aj veľkú časť pôvodnej posádky a cestujúcich. Im však predstava renovácie na spôsob Hlinu vôbec, ale vôbec neimponuje a o nič viac netúžia meniť kurz. A to aj napriek tomu, že hrozí zrážka s ľadovcom a  definitívne potopenie. Hlina ťažko uspeje, keďže nemá čo svojím spolustraníkom ponúknuť a v strane nebuduje jednotu, ale bojuje o charakter KDH. V tomto prostredí následne paradoxne najpravicovejšie vyznieva strana, ktorá si hovorí liberálna s predsedom uprednostňujúcim namiesto národného parlamentu ten Európsky. Aby bol zoznam zúfalosti kompletný, nemožno nespomenúť pragmatika Bugára, ktorý pozbieral k svojej národne orientovanej strane v občianskom kabáte časť pohrobkov pravicových strán hľadajúcich svoj prístav, aby si tak vzájomne pomohli v zápase o predĺženie svojho politického života. Jedného krásneho dňa sa prekvapene zobudili v koalícii so Smerom.  Mazať svoje facebookove statusy bola len jedna z menších nepohodlností, ktoré museli niektorí zniesť.

Takže čisté pravicové vákuum. Neexistuje dopyt? Alebo neexistuje ponuka? V čom je chyba? V prostredí, kde vznikajú marketingové strany bez ideológie tak povediac na zákazku a na jedno volebné obdobie  predsa nemôže byť problém vyrobiť stranu a naplniť potrebu aspoň 5-6 percent voličov, ktorí by si želali menej štátu, menej regulácie a podobne. Čo je podstata tohto stavu?

 Problém možno treba hľadať  v tom, že z politiky sa vytratila idea, nosná myšlienka, hodnotová orientácia a filozofická báza, ktorú politik chce priniesť ako svoj vklad a na základe ktorej sa rozhoduje. Stratili sme priamy pohľad na želaný koncový stav.  Nástroje na dosahovanie cieľov si zamieňame s cieľmi samotnými. Zámer byť v politike na presadenie idey sa zredukoval na zámer byť v politke. Prežiť v politike je pre drvivú väčšinu politikou často dôležitejšie ako to, čo tam chceme dosiahnuť. Riešime čiastkové problémy a následky bez zreteľa na skutočnú podstatu poblému a dôvody stavu. 

Možno je to však úplne ináč. Jednoduchšie. Možno len chýba osobnosť, ktorá by bola schopná priniesť naspäť hodnotové vnímanie politiky, bola schopná sformulovať predstavu, integrovať záujmové skupiny ľudí okolo týchto hodnôť a mala schopnosť tieto hodnoty aj presadzovať. Možno chýba charizmatická osoba s autoritou, ktorá by bola ochotná nie samoúčelne bojovať o vládnutie v štáte, ale zasadiť sa o novú víziu a charakter štátu.

V ekonomike sa hovorí, že uspieť na trhu môžete vtedy, ak máte produkt, ktorý uspokojuje potreby trhu. Druhá možnosť ako uspieť, uspieť ešte výraznejšie, je vytvoriť dopyt po vašom produkte samotným výrobkom, ktorý predtým neexistoval.  Pre politikov je však ľahšie  vybrať sa jednoduchšou cestou, teda snažiť sa pokryť dobyt ktorý existuje a vedia ho identifikovať.  Priniesť na svet nové myšlienky, program a predstavu o štáte, ktorá vygeneruje dopyt je čosi podstatne náročnejšie a chce to vopred akceptáciu toho, že ta predstava može zlyhať a "nevynesie" do parlamentu. Kto by to chcel riskovať? Zvýšene riziko je však priamo úmerne  potencionálne väčšiemu úspechu.

Hovoríme samozrejme o novej organizácii zoštíhleného štátu, kde právomoci sú delegované čo najbližšie k voličom, teda na miestne samosprávy. S právomocami príchádza zodpovednosť a s ňou aj financie, o ktorých sa rozhoduje na miestnej úrovni, teda práve tam kde sa  tieto financie aj tvoria  v priamej úmere. Rozhodovanie na miestnej úrovni zasa prináša potencionálne menej korupcie, kedže miestni politici sú pod väčším drobnohľadom, ale zároveň aj v dennom kontakte s občanmi, ktorí ich volia. Nehovoriac o tom, že sú schopní identifikovať miestne potreby lepšie ako niekto z Bratislavy. Koľko našich miest by použilo peniaze radšej na niečo iné ako na rekonštrukciu funkčného futbalového štadióna. Podobných príkladov je veľa. 

Prečo by to však malo vyjsť ? Prečo čakať od ľudí, že ideu zoštíhleného štátu a zverenie viac právomocí na miestne samosprávy podporia? Pretože každý súčastný (ale aj budúci) starosta alebo primátor si uvedomuje,  že by mohol urobit pre svoje sídlo podstatne viac, ak by spravoval vačší objem financií a o ich použití by sa rozhodovalo na lokálnej úrovni. To znamená, že Slovensko má už teraz svojich podporovateľov a ambasádorov tejto myšlienky naprieč celým politickým spektrom,  bez ohľadu na politickú príslušnosť.  Starosta SMERu bude rovnako radšej spravovať  väčší balík peňazí sám, ako riešiť financie pre obec alebo mesto cez doprosovanie sa svojim politickým špičkám o dotácie a príspevky.

Budúcnosť politickej pravice na slovensku je hlavne vo vráteniu sa k pôvodným myšlienkam a propagácii týchto myšlienok a hodnôt, ktoré tradične pravicové hnutia reprezentujú. Existuje dopyt, neexistuje však patričná ponuka.  Ostáva nám len veriť, že tento dopyt bude čoskoro vyvážený ponukou, ktorá zároveň bude tak presvedčivá, že bude generovať ešte väčšiu podporu ako je súčasný dopyt.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?